Z Andermattu do Airolo.
Od Urnersee pribúda zákrut a mne ubúda odvahy.
Nie som dobrý šofér a moje auto mi tiež nepomáha.
Odklon pre kamiony natunel, posledná možnosť stornovať tento výlet.....decká pištia odnadšenia. Červenobiela závora s upozornením, že keď je zavretá,preraziť sa nesmie.
Je krásny deň, neprší, nesneží, nie je poľadovica.Point of no return. Možno to nebude také zlé....
Prvá prudká zatáčka, normálne by som si podradila, ale moja malá Corsamá automatickú prevodovku bez "športovej úpravy". Plynový pedál mám nazemi a zdá sa mi, že stojím. Nie, idem. Prudký obrat o skoro 90stupňov, hodí ma do protismeru, našťastie autá s LU (čítaj Luzern) a TI(čítaj Tessin) sa nehrajú na preteky do vrchu, dostáva sa mi skôrľútosti - veď moja SPZ sa tu v horách číta Achtung Gefahr (AG), napodivnikto si nedá prácu vyletieť na mňa, prečo sa tu so svojimi mizivýmischopnosťami a Corsou 1.2 Diesel pokúšam spáchať hromadnú vraždu celejnašej rodiny.
Zatáčok pribúda, je to čím ďalej tým horšie. Nostalgickyma napadá paranoia v tuneli, ďalšie vyhodenie do protismeru, dokoncazaujímavé zistenie, že mám zaradené D, stojím na plyne a ťahá madozadu.....
Už nadávam nahlas. Nie Corse, ešte by sa trafila uraziť,sebe. Je ticho, muž si odpustil, že práve pre toto chodíme tunelom,deti čušia.
Skaly stláčajú cestu, odkiaľsi sa ozýva streľba, v Andermatte jearmádne výcvikové stredisko. V protismere poštový autobus, šoféročividne v pohodičke, zato ja mám pocit, že medzi nami by sa nevošielmaslový chleba. Sedieť tak teraz ako turista v tom autobuse, pozorovaťkrajinu.....
Škrab!obtrela som sa o skalu, pravé zrkadlo sa zohlo vklbe. Už vidím nad sebou oblohu, blížime sa k vrcholu. Ešte 5-6írečitých slovenských vulgarizmov a vítajú nás dve kamenné budovy asocha postavená somárikom, ktorí po tejto ceste chodili od stredoveku.
Parkujem, vyliezam z auta, zhadzujem prepotené tričko, povinneabsolvujem múzeum od doby, keď sv.Gotthard bojoval v priesmyku sdiablom, cez umrznutých stredovekých kupcov, množstvá mrtvychtalianskych robotníkov pri stavbe tejto cesty, kúpim deťom nálepku,vyfotografujeme sa 2091 m 6860ft a ....... je po dráme, dolu to ide vpohode, brzdy má tento matchbox v poriadku.
Z Airolo do Bellinzony bujaro vyspevujeme "hej, hej, zlato, pôjdeme doNATO" a trúbim na všetky slovenské autá.
Ano Friedrich Veľký, vrch sme prekonali!
"Ale naspäť pôjdeme tunelom, že mami...."
