Cestovala som autobusom zo Zürichu do Bratislavy.
Noc tmavá, spánokdobrý bez snov, zvyk.
Ráno povinná prestávka "kdesi v Oberösterreichu"na odpočívadle - samozrejme s obligátnym Wienerwaldom (reštaurácia).
Plný autobus rozospatých Slovákov sa vytiahol presne za rozváňajúcoukávou.
Stála som v rade prvá: "Morge, en caffi".Nič.
A potom........V živote mi nikto takto nevynadal a hlavne nevinne - do nevychovanýchŠvajčiarov, čo nevedia ani pozdraviť ani poprosiť a ani po nemecky.
Aže nech si ideme na kávu do Zürichu.
Keď som sa po piatich minutáchdostala k slovu, najprv som slušne pogrussgottovala, vypýtala si"melange" "bitte" a za rehotu vsetkých zúčasnených Slovákov vysvetlilatetuške, že z CH akurát cestujeme
.......a zabudla som si "prepnúťhlavu".
A že vraj v Rakúsku nemajú radi Slovákov :=),
kávička bola výborná atetuška sa usmievala.
