Aké je to byť najobľúbenejšou hydinou na rakúskom gazdovstve?
Korutánsko je rekreačná destinácia už cez sto rokov a náramne radi sa tým chvália. Už v predminulom storočí miestnym sedliakom došlo, že síce kukurica pekne rastie a kravy dávajú mlieko, ale že podmáčané lúky a miestne jazerá sa dajú využiť aj inak - na vylepšenie rodinného rozpočtu. Začali pestovať na dvoroch hydinu, ktorá toho veľa nepotrebuje - stačí čisto ustajniť a dobre nakrmiť a nosí priamo hotovosť - boli to turisti. A tak začali vznikať najskôr izby na gazdovstvách, potom letné byty, penziony, ubytovne a "hydina" začala vynášať viac ako kukurica. Tak prečo tento chov nezdokonaľovať - nepostarať sa o to, aby sa turisti aj zabavili, zašportovali si či inak minuli svoj čas a peniaze - v prospech domácich...
Takže prekročme bludný koreň pravou nohou a poďme na "rozprávkovú" dovolenku.
Skúsenosť prvá: Bludný koreň
Nech človek cestuje v Korutansku kamkolvek podľa mapy, má neustále pocit, že ide nesprávne. Najjednoduchšie je mapu rovno zavrieť a orientovať sa podľa turistických informačných tabulí. Prisahám, že sa podľa nich nedá zablúdiť a aj tú najzašitejšiu turistickú atrakciu podľa nich nájdete.
Skúsenosť druhá: Freundlich
Každému dobre padne, keď sa k nemu správajú priateľsky. Takže ak ste cieľová skupina, ste pre miestnych turistických podnikavcov kamaráti - sú kinderfreundlich /kdekoľvek je detský kútik, ihrisko či menu/, sú familienfreundlich - family ticket je samozrejmosť, sú seniorenfreundlich - nielen v hrani boccie či dámy, ale aj v majstrovstvách seniorov v nordic walking, sú schwulenfreundlich ako mi vysvetlila pani na kúpalisku, že Korutánsko doporučujú "teplé" cestovky /čoooo????/... no radosť je byť cieľovou skupinou - ups, kto vlastne nie je?
Skúsenosť tretia: Papiere
Korutanci turistu zavalia papierom. Už v cestovke dostane hrubý katalog, kde si má vybrať z ubytovaní voľných od zajtra podľa toho, či chce mať bližšie kopec alebo jazero alebo či si chce zobrať psa alebo cigarety. Pri prihlasovaní dostane balík prospektov všetkých atrakcií v okolí 30 kilometrov a na každej z tých atrakcií systémom "já na bráchu, brácha na mne" ďalšie doporučenia, ktorý hrad, jaskyňu, múzeum, rozprávkový les či zoologickú záhradu ešte nevidel a v každom prípade musí vidieť.
Skúsenosť štvrtá: Nápad sa platí
Prečo neprenajímať za lacný peniaz bicykle či motorové štvorkolky, keď v okolí sú kilometre zjazdných ciest? Prečo neurobiť celodennú hru pre deti na téma Piráti z Karibiku, keď sa moje jazero volá príhodne Turnersee alebo Poklad na striebornom jazere na Silbersee? Prečo nenechať vyrobiť si návštevníka vlastné tričko s motívom svojho kempingu či hradu, ktorý navštívil? Prečo nepredávať meče a rytiersku výzbroj od výmyslu sveta pod zachovalým hradom? Prečo neurobiť multimediálnu prezentáciu o banských tradíciách alebo živote praľudí, ak v našej jaskyni boli?
Prečo nesprístupniť desiatky miniatúrych zoologických záhrad zo súkromných zbierok? Prečo nemať streichelzoo s kornútkom kontrolovaného zobu? Prečo neurobiť v kempe škôlku, kde rodičia radi odložia potomka a potomok sa tam cíti výborne? Prečo nemať obchod so základným turistickým tovarom otvorený celý týždeň od rána do večera?
A turista? Chytá sa na nápad miesto na dážďovku - cíti sa spokojne - a platí...
Skúsenosť piata: Najkrajšie stromy sú možno na Horehroní, ALE...
Nemám rada túto pesničku, ale tieto prázniny sme si jej refrén opakovali pričasto, inšpirovaní hlavne tým, že kopce, lesy, hríby, hrady, jaskyne, jazerá, banícke tradície, ľudová architektúra či archeologické náleziská sú aj u nás /a príroda v Korutánsku nám evokovala práve Horehronie/, tak prečo tí Dederóni, Holanďania a Briti míňajú svoje €čka na najsevernejšom Balkáne a nie u nás?
Argumenty typu, že je nám dobre aj bez turistov, že nám ich tí zlí Rakušáci kradnú, prípadne, že u nás nie je nič zaujímavé, nestoja za komentár.
Čím je to naozaj? No určite nie tým, že u nás nežijú zmije rožkaté, čo bolo to jediné, čo ma naozaj prekvapilo a asi ju prídem navštíviť znovu skôr ako za 20 rokov.
