Pochmúrne Vianoce predvojnového roku.
Tmavé chladné jazero obklopené ľahostajnou hradbou hôr. Do istej miery ochrana. Pársto metrov ďalej už číha nebezpečenstvo. Spoza hranice vyzerá vágne, ale...
Mohutná vila chránená i drvená masou hory. Veľké okná v lete s krásným výhľadom na západnú stranu jazera. Teraz popodne fučí a ani drahé vykurovanie nedokáže vyčarovať teplo.
Alebo to nie je tým? Rádio hlási správy o neprejazdnom priesmyku a nádeji naivných na mier.
Muž v najlepších rokoch za masívnym písacím stolom. Sám, či so spomienkami? Oboje k jeho veku nenáleží. Nové začiatky v lákavej krajine.
Minulosť pochovaná výhľadom na Isole di Brisago. Neužitočná sláva spálených kníh kdesi ďaleko na severe.
Alpský vietor nevypláca tantiémy.
Domáca nečíta nemecky.
Na Štedrý deň bez kolied muž nevie, že úspešnejšia časť živote je pred ním.
Netuší, že na toto miesto bude o 30 rokov posielať svojich hrdinov ako do raja. Netuší, že toto nie je koniec, že je dlho pred polčasom. Spomína, bilancuje. Ukladá na papier slová každé ako posledné. Spisovateľ.
Iné storočie.
Sedím v Porto Ronco na zasklenej terase. Pohárik miestneho červeného a kapučino.
Za troma zákrutami je benzín za eurá, pred Gotthardom dvojhodinová zácpa.
Svieti na mňa slnko plné spomienok a ja vnímam remarquovský raj.
Salut Erich.
