Môj, tvoj, náš deň zahŕňa milióny interakcií. S ľuďmi, vecami, udalosťami. Je to proste svet. Rýchly a hlasný.
Auri žije v Podsvete. Pod univerzitným mestečkom, ktorého bývala súčasťou. Predtým, keď žila ako my, rýchlo a zbesilo.
Auri má čas. Má celé dni času na skúmanie pocitov vecí. Má ticho. V Podsvete je len pár miest, kde počuť plač dieťaťa či klopkanie konských kopýt. A tam netreba ísť. Auri má čas a ticho. Má najluxusnejšie komodity dnešného sveta.
Pomaly a potichu zistim, čo uráža svetelný zdroj, prečo je nespokojné ozubené koleso, pomaly a dôkladne vyrobím a vychutnám mydlo či hráškovú polievku.
Jo, zlatý voči. Nič nebude. Keby sme zišli do Podsveta, Auri nestretneme. Jednak je plachá, chráni si svoje súkromie a nepríjma návštevy a druhak, celé ticho Podsveta by sme zničili. Smieme nahliadnuť len pomyselnou kľúčovou dierkou, ktorú otvára "medzikniha" Príbehov kráľovraha Patricka Rothfussa, ktorá vznikla pomedzi druhý a tretí deň príbehu Kvotheho Nekrvácajúceho.
Auri je ticho, ktoré uniká v prvej sekunde bdelého dňa bežného smrtelníka. Oplatí sa ho pomaly a dôkladne preskúmať.
P.s. Sám autor upozorňuje v úvode, že neradno čakať akciu či dychvyrážajúcu zápletku. Je určená pre tých, ktorým ticho a spomalenie chýba a vedia si ho vychutnať.
Rozhodne netvrdím, že si ju MUSÍ každý prečítať a rovno mu z toho zabehne starbucks káva a foxfood raw koláčik...
Ak máte čas a ticho, vyskúšajte. Alebo ak nemáte a chcete mať - ako ja.
