Premiérové obecenstvo. Čapkovské typy zarámované štukovaným betónom a lacno vyzerajúcim travertínom. Ešte že sa môže človek tváriť, že je dave. A milosrdná tma to zakryje.
Klasik multimediál. Princíp dobrozlého zla a strhujúca inscenácia, ktorá strháva pozornosť. Týpkovia, čo by najradšej vytasili pukance s výrazom kultúrtrégrov slušne prešuškávajú verše obdivom sexy úsmevu či výstrihu. Kým ešte vnímam. Lebo prichádza diabol a vťahuje ma do deja. Jinjangový princíp so zohranosťou dlhoročného vzťahu. Málo iskrenia a veľa navzájom dopovedaných viet.
Princíp odovzdania sa zlu z úplne malicherných príčin, ale s veľkými slovami. Áno, pán dvorný radca to poznal...Za veľa málo. Ale v krásnom obale. Ja ti dám chvíľa postávať...kŕč magickej rozkoše v strašidelnom rytme. Ešte, ešte chvíľu...A je po. Výsledok ani nezaplače a hľadisko prestalo kašľať. Kameň strhol lavínu a po lícach sa rozteká šminka. Opona po prvom dejstve.
Najúprimnejšia kritika postpuberťáka v bufete: Teda to je haluz... Túžba ostať "v roli" a nemusieť počuť diskusie o známych a kvalite vína a čašníkov.
Verše, ktoré kedysi nudili na hodine nemčiny obalené do hudby a obrazov. Mandala, ktorá sa nedá zachovať, slová sa menia na tóny a prepletajú sa zrnkami piesku. Ešte... Strih. Zmar a za ním typické slabé miesto premiér so zamotanými prejavmi. A večer padá do noci, smrť je tu, aj keď ju nevidíme zabalená do cigaretového dymu a nepresvedčivých argumentov autora...je tu. A Fausta nevzal čert???
Milosrdná tma pred očami a zaľahnuté uši zachovajú tie obrazy, ktoré si chcem nechať.
.... off, oficiálna kritika. Ja som toho diabla videla.
Tak dík.
