Nie vôbec jej nezačalo šibať.......dala mi len jasne na javo, že mám zas o čitateľa viac.
" Zas ma šéf hryzie do ucha ", sťažuje sa doma manžel.
"Mami, blogové medovníčky budú aj na budúci rok?" viď foto medovníčkov , ktoré by nebyť blog.sme, k nám nikdy neboli prišli.......
Nové rozprávky nebudú?", vymáhajú deti večer.
A k tomu mám oranžové tričko , ktoré som vyhrala vďaka blogovej súťaži.
Už ani nepočítam, koľko ľudí som stretla na blogerských stretnutiach,
tolko linkov by sem ani nevošlo.....
Rozprávame sa...
nech si o neosobnosti netu hovorí kto chce, čo chce...
Vidím to ako rodinu. V nej má človek brata, bez ktorého nedá ranu, sestru, s ktorou si jakživ nerozumel, rodičov, pre ktorých by urobil všetko na svete, manžela, s ktorým chce prežiť celý život, protivnú tetu, ktorú nemusel už od detstva, deti, za ktoré by život dal, sesternicu, ktorá je najmilšia v širokom okolí, strýka alkoholika i svokru, ktorú má najradšej, keď je xx kilometrov ďaleko. Rodinu si človek nevyberá, občas mu kvalitne lezie na nervy, ale je nakoniec je väčšinou rád, že ju má.
Láska i odpor, priateľstvo a rivalita, život aj smrť...svetík vo svete...
Dobré ráno a pekný deň, príbuzní.. ..
