"Nevieš, kde je to dieťa?"
"Neviem, ale veď je ti..."
Tresk, krátky rev, hádka dvoch starších hlasov a promptná informácia:
"Mami, malá má rozbitú hlavu a krváca nám na koberec."
Klop, klop na dvere chirurgickej ambulancie ...
"Dobrý deň, potrebovali by sme pár štichov..."
"jééééé vy ste tu už dávno neboli, ktorý je to tentokrát?"
Nedošlo mi .... "Táto..."
"To je krásny kučeravý chlapček...."
"To je DIEVČATKO! "
"A prečo má potom prebitú hlavu?"
Fakt, prečo?
Doma ma vítajú stáli klienti príslušnej ambulancie.
"Mami, dúfam, že ste boli na "našej" chirurgii...
rodinné tradície sa musia dodržiavať !"
Asi preto, že.
Veď podľa jaziev sa nemusí rozoznávať len Harry Potter.






