Po kom tie bláznivé decká sú...pýtame sa naivnodebilne medzi sebou.
Nezodpovedné, s jasnými sebevražednými schopnosťami, bez kúska pudu sebazáchovy!
Vlaky majú odjakživa v sebe niečo magické...diaľky, romantika...a adrenalín...ako naskočiť na nákladný vagón pri bremserskej búdke v šlapkách a nepadnúť pod kolesá.
Výšky - nedostupné pre mestské decká ako "prachovské skaly" ale sú tu ríny, spisovne rímsy, s nosnosťou, nuž alah vie, ja som už ako decko bola obézna, napriek tomu ešte žijem...prejsť po ríne vo výške siedmeho poschodia...napodiv sa neodtrhla.
Rýchlosť...otestujme si, ako blízko sa dá prebehnúť na frekventovanej štvorprúdke pred autom, aby ma nezrazilo...či šoféra trafí šlak...možno aj ano.
To sme boli my...
Po kom sú tie naše trafené deti?
