Deti alebo potkany?

V detských izbách zúri vojna. Krik, obviňovanie, fyzické útoky. Neprozretelne sa do toho zamiešam. Ups, našiel sa spoločný nepriateľ. A ty nás nechápeš, a tebe stále niečo nevyhovuje, a ty nás nemáš radaaaaaaaaa....! Ustupujem. Už ma dávnejšie podobné reči psychicky nedeptajú (pred pár rokmi by som bola na prášky), ale náladu mi to nezlepšuje. Beriem na rameno nášho domáceho miláčika. Chrumká piškotu, túli sa mi k uchu, olizuje ruky. Detský boj skončil. Z chodby nakúka skrúšený trojlístok. Sebakritika: Mami, prepáč, my ťa máme tak isto radi ako tie potkany......