Dievčatko - ale moje :D

Nakupovali sme darčeky pre Betku na narodeniny. Žiadne prekvapovanie - nechala som ju vybrať.
Moja čierna duša krvácala - Barbina, ružové šatočky, knižka o Bambulke, gumičky a mašličky do vlasov....
Ach jaj. Prechádzali sme nákupným centrom a ja si zúfala...po kom to dieťa je????

Výklad nožiarstva. Betka sa rozbehla, prilepila na sklo a medovým hláskom začala lúdiť:
"Mamííí, ešte tento meč!"
"Ktorý?" ožila som. "Andúril!!!" Fúha, dieťa je maximalista, ten stojí pársto euro :D
"Nie, na ten nemám peniaze."
"Ani na katanu?" začala fňukať Betka.

Odľahlo mi. Je PO MNE!!!