Mať tak miestečko pre seba, kde sa dajú zavrieť dvere...
Peace and quiet and openair ho chceli mať Tony a Maria z West Side Story.
Túžba asi každého človeka žijúceho v trvalom kolektíve.
Dvere, ktoré sa za sebou dajú zavrieť.
Vlastný mikrokozmos, kde je všetko tam, kde to má byť,
miesto oddychu, relaxácie pohody.
Zabuchneš za sebou. Vyvrieš ľudí , pocity, zvuky.
Ako v tej prastarej učebnici jogy ....
miesto, kde meditujem je mojim súkromným chrámom,
oddelené od sveta a spríjemnené ...
Miesto na uvažovanie, prečo už nie je všetko tak fajn
ako bývalo, prečo sa veci kazia nezávisle na našej vôli,
čo urobiť inak a s čím sa už len zmieriť.
Keby sa mi nebolo stalo to, či ono zlé, keby som bol býval
rozhodol inak... KEBY...
A miesto relaxácie či meditácie sa zmotávaš v chobotnici rôznych kebakov
a kebíkov, matleš sa po kolená v sebaľútosti a pitváš sa ako gymnazisti
žaby - zaživa.
Otvor tie dvere a zabuchni ich za sebou zvonka.
Už si dospelý. Už nič nevytrucuješ.
