Andrej rád recituje.
To je u chlapca dosť čudné, no čudnejší je jeho obľúbený repertoár.
To, že v škôlke recitoval Činčina a odmietal novodobejšie básničky, ešte nikoho nerušilo.
Na prvom stupni vyplašil učiteľku plamenným prednesom Chalupkovho Mor ho a aby ju presvedčil, že rozumie, čo recituje, nakreslil jej k tomu veľmi neumelý komix.
Vlani rozložil už aj mňa, keď si originálu Pána Prsteňov vybral Legolasovu báseň o mori a preložil ju do slovenčiny - kvalita prekladu zodpovedala šiestakovi, ale výber???
Včera sklamal nemčinárku, lebo si na recitačnú súťaž vybral Goetheho. Čarodejníkov učeň bol síce zarapovaný, ale aj tak ju vydesil - bol naozaj deplacovaný medzi ostatnými štvor-osem strofovými rýmovankami...nuž asi ako Wednesday Addams na prázdninovom tábore.
V dobrej vôli sa mu snažila vysvetliť, že "táto básnička je nevhodná, je staromódna - to je ako keby si na slovenčine chcel na súťaži hovoriť básničku od Hviezdoslava."
Andrej nie je prostoreký ani zbrklý, /nechcem vedieť ako by reagoval Janko :D/, takže uvážlivo zhodnotil, že "a prečo nie? Aspoň by to boli dobré verše."
Dorazil to až doma..."Je strašné, keď ľudia nerozumejú poézii ani keď je zrapovaná. Snáď ma chápeš aspoň ty...a konečne ma zoberieš na toho Fausta. "
P.s. Inak je to normálny puberťák, dúfam.
