Už som dávno prerastená a záhradu nemáme, takže na lov veľkonočného zajaca - ako to nazvali moji synovia, vyrážame do lesa.
Ja som predná hliadka, schovávavam vajíčka a zajačikov. Dôležité je presne vedieť, koľko ich bolo a robiť viditeľné stopy, moje deti nie sú žiadni zdatní stopári....
Potom je nevyhnuté správne deti nabudiť. Malému stačí, že som v lese stretla veľkonočného zajaca a už vyráža
Tam jééééééé, vidím hooooooo.......
Exteriér je les na Kamzíku.........celkom málo jarný.
Veľkí potrebujú viac informácií, takže: dolu po kopanej ceste, okolo odkvitnutých snežienok, hore pozdlž krovia, smerom k lanovke, naspäť okolo vývratu ......a magické číslo, tento rok to bolo 23...
Takže povinná výbava - taška a palica a zajo, tras sa......
Úlovok bol aj tento rok bohatý , až na to, že sme znova magické číslo 23 nedosiahli, z mnou schovaných čokolád sa zas našlo len 21, napriek tomu, že som trasu prešla ešte raz, tie dve čokoládky ako keby sa pod zem prepadli....
Ak pôjdete po lese a nájdete úplne náhodou čokoládového zajaca, buďte si istí, že to nie je ten náš, že ho tam naozaj nechal pravý veľkonočný zajko, ktorý bol taký unavený, že Betka celou cestou domou hovorila: "Pst, zajko spinká"
Asi prečo, že....
Zaspala ešte v aute....nuž nie je nad dobre vybehané deti.
Veselú Veľkú Noc.
