Mi van Legolasz?

Betka nemá talent na reči. Hovorí len slovensky, rozumie českým a nemeckým rozprávkam, ale zdravú vetu nevytvorí, z taliančiny zvládla "ciao bella ragazza" a francúzsky "kuiiiii" čo pripomína bojový pokrik autrálskeho domorodca. Inak jej cudzie reči splývajú. Dvojčatá chytili "druhý dych" na Pána prsteňov. Pred šiestimi rokmi ako škôlkári videli filmy, chytilo ich to, ale odvtedy bol pokoj. Teraz začali čítať. Došlo aj na Stredozem a malá sestra sa chytila presne tak, ako jej bratia pred šiestimi rokmi. Tak máme doma malého elfa Ajlana, čo všade vidí niečo "svoje". Cestou do škôlky sme stretli dve panie čulo konverzujúce maďarsky.Betka spozornela. "Mami, tie tety hovoria ELFSKY?"Keby som šoférovala, bezpečne nabúram. Takto ma len zlomil rehot."Igen! Mi van Legolasz, hogy vagy?"Betku to nadchlo. "Aj ja chcem vedieť elfsky..." Spomenula som si, ako sme sa cítili strašne indiánsky, keď sme v jej veku na seba pokrikovali "hol van a Winnetou" a dorehotala som sa. Čaro reči, ktorej nerozumieme, mizne, keď ju pochopíme.Nech ešte chvíľu pre ňu ostane Vojka plná elfov.