Písal sa rok 1974. Bol predvianočný čas, plný zháňania a príprav. Posledný deň pred škôlkovými prázdninami som prišla domov veľmi odhodlane."Mami, darčeky nenosí Ježiško ani Dedo Mráz, povedala nám to súdružka učiteľka a povedala, že nás rodičia klamú!" Mama sa napodiv nehádala. "Ano, darčeky a stromček kupujú rodičia".Zrazu som sa taká istá necítila. "A to ako, veď zazvoní zvonček a všetko tam je......." začala som si sama pred sebou obhajovať vianočné zázraky. "No ano, ja to nachystám a zazvoním zvončekom." "Ani Mikuláš nechodí?" ideologické školenie mi dlho nevydržalo. "Nie, aj mikulášske balíčky dáme my za okno" neklamala mama.A bola som v realite.........akurát ma to "ideologické víťazstvo" nijak netešilo. Kde je nejaké tajomno? Behať po obchodoch? Zháňať? To predtým bolo lepšie.....Písal sa rok 2004 a mne sa nepodarilo vyhovoriť mojim synom, že darčeky nie sú od Ježiška. Asi som nebola tak presvedčivá ako súdružka učiteľka kedysi. A tento rok si prišli vyjednať, že mail Ježiškovi pošlú - veď máme bábätko, tak môže Ježiško, kupovať si budeme, až budeme všetci dospelí...........Moje deti majú svoj svet obývaný hobbitmi a orkami, bojujú proti Darthovi Waderovi, plyšový psík sa volá Idefix, na dvore máme ostrov Taka-tuka, vo vani sa plavia vikingovia, kamsi mi zmizla metla, predpokladám, že to bude nejaké kúzlo na lietanie - tajomna plný dom. Takže kupovať budeme až budeme dospelí, teraz nám darčeky "via vianočné tajomstvo" prinesie pod stromček Ježiško.
