Ráno idem do práce - strčím si do vrecka badge, USB kľúč a mám zbalené.
Decko ide ráno do školy - záviďme mu - na jeden predmet 4-12 pomôcok,
kabela ťažká 6-8 odvážených kilogramov.
Lezie mi v práci niekto-niečo na nervy. Zoberiem si deň dovolenky.
Záviďme dieťaťu, skúsi si blicnúť, šups dvojka z chovania.
Potrebujem si zvýšiť kvalifikáciu, nuž sa učím to, čo potrebujem.
Závidenia hodné dieťa si tlačí do hlavy kaleráby, ktoré jakživ nevyužije.
Nevyhovuje mi absolútne moja práca - hľadám si inú.
No comment. V tomto bode si dieťa ani neškrtne.
Mám volný čas. Hádžem prácu za hlavu, relaxujem niečim iným.
Dieťa sadá k učeniu, aby dobralo to, čo nestihlo v škole a urobilo x domácich úloh.
Žijem svoj život.
Pozorujem ho u svojich detí. A vôbec im nezávidím.
Nemám akosi čo!
