
Roky sme žili bez auta.
Chodili sme pešo, mestskou dopravou, autobusom či vlakom.
Nakupovať sme chodili do samoobsluhy na bicykli s košíkom alebo s ruksakom na chrbte.
Do škôlky a na tréningy sme chodili pešo.
Na výlet sme sa vybrali tam, kam chodila mestská či prímestská.
Na dovolenky sme sa vozievali vlakom.
A mali sme na to čas.
Ja som si to nevšimla. Ako pribúdali deti a povinnosti, ani som si neuvedomila,
že odkedy máme auto a na dovolenky lietame lietadlom, náš život sa akosi urýchlil.
Švihom ráno do práce, deti do školy, z práce, na tréning, na nákup.......
ideme tam, kde zaparkujeme...
A mne to stále nedošlo.
Až dnes.
"Mami, my už nemáme na to, aby sme chodili peši?"
Neviete, kde sa dá kúpiť nejaký čas?