Na Slovensku je očividne komunikácia medzi pravicovou časťou politického spektra a jej voličom maximálne jednosmerná. Vo volebný deň jej volič odovzdá hlas a do ďalších volieb sa stáva jej nevoľníkom.
Ľavicový volič to má jednoduchšie. Jemu stačí, že "Fico robí niečo pre ľudí", aj keď na priamu otázku, ČO konkrétne urobil pre neho a jeho rodinu pravidelne nevie odpovedať. Ale čo volič pravicový?
Ak mu definitívne stačí splnenie jednej (slovom jednej) požiadavky, má si z čoho vyberať. Strany nacionalistické či "kresťanské" sú vyprofilované a už roky si držia jednotvárny elektorát s plus mínus rovnakými percentami.
Ale čo tí zvyšní? Tí, ktorým je jedno, akej národnosti a náboženstva je sused, chcú príležitosť pre schopných, pomoc pre potrebných, ochranu súkromia a bezpečnosť, občianske slobody a práva a povinnosti rovnaké pre všetkých a sú za to ochotní platiť dane?
Volebné programy typu "lebo Fico" a "toto bude vláda slušnosti" môžu stačiť tak straníckemu tajomníkovi a jeho staropanenskej sesternici, ale nie mysliacemu občanovi vedomému si nielen svojich povinností, ale aj práv. Morálna úchylka, že "volím toho, čo kradne menej", lebo je "menšie zlo" doviedla tento štát do toho srabu, v ktorom je. Korupcia je politický prostriedok i cieľ, klamaniu by sa mohol priučiť Goebbels s Berijom a ak si občan dovolí byť zhnusený a zaprotestovať, nastupujú hrubé vyhrážky.
Zmeniť ústavu trvá pár minút, ak ide o zachovanie koryta, spôsobenie miliardových škôd je zvládnutie situácie a korupcia každý s každým za peniaze daňovníkov je podrazená imunitou a nezbaviteľnosťou sa škodcov.
No tak to ďakujem, nemám záujem. A vyhrážanie sa? To má byť predvolebná snaha o získanie hlasov v demokratickej krajine???
Politik a jeho volič sú v strednodobom vzťahu. Politik sa uchádza o priazeň voliča a ten každé štyri (a menej) rokov môže ich vzťah potvrdiť. Ak ma partner vo vzťahu mláti a vyhráža sa mi, že ak vzťah ukončím, ublíži mi ešte viac, nemám záujem. A to mlátenie nie je príjemnejšie, ak na mna pri tom kričí, že ten druhý by ma bil viac.
Nedá sa čakať, že "každý druhý volič chce byť týraný"...
Na konci filmu Ratatouille sa pýta slávny kuchár Remy nemenej slávneho kritika, aký si dá zákusok a on mu odpovedá "Tak ma prekvap!" Čiže milá pravica, dopusť sa sebareflexie a prekvap ma zákuskom slušnej poctivej pravicovej ponuky.
A uvedom si, že ty si kuchár a ja kritik - ak mám teda platiť svojim hlasom.
