Na prvý pohľad sa neodlišuje od davu.
Vchodovú bránu zamyká, auto parkuje na vyhradenom mieste, separuje odpad a v noci nerobí hluk.
Kolega, na ktorého sa dá spoľahnúť, sused, o ktorom ani nevieme.
Nikto sa zvlášť nezaujíma o osamelého muža v meste veľkosti tak akurát, aby sa ľudia nemuseli navzájom zdraviť.
Ľudia ho stretávajú, míňajú a necháva v nich nulový engram.
A on ich nenávidí.
Jeho nenávisť je čistá a úprimná, oveľa čistejšia a úprimnejšia než láska manželov po dvadsiatich rokoch, než úsmev predavačky v galantérii, než presvedčenie priemerného kazateľa, než poctivosť daňového úradníka. Nie je v nej závisť, nie je v nej nič osobné.
Nenávidí všetko, čomu kedysi rovnako čisto a úprimne veril.
Veril, že otec a mama tvoria rodinu, než objavil otcov alkoholizmus a matkine nevery.
Veril, že bratia a sestry tvoria rodinu, než zdedili dvojizbový byt.
Veril, že má priateľov, než prvý krát niečo potreboval.
Veril, že má kamarátov, než stretol prvého nepriateľa.
Veril, že patrí do nejakého spoločenstva, než mal prvý problém.
Veril, že práca šľachtí až do x-tého pracovného podrazu a pohľadu na výplatnicu.
Veril, že láska sa oplatí, než sa zobudil v prázdnom byte a každé zazvonenie telefónu znamenalo ďalšiu finančnú stratu.
Veril, že dobro sa opláca dobrým, ale to len do troch rokov.
Najskôr obrátil svoje rozhorčenie "nahor". Vyčítal Bohu, bohu, prírode nespravodlivosť práve voči sebe, ako jedinečnej entite vlastného vesmíru. Keď sa napriek jeho horlivým aktivitám týmto smerom nič nezmenilo - ani mu neprišlo žiadne nadprirodzeno pomôcť, ani sa mu nedostalo pomsty zhora, obrátil svoj hnev smerom "dovnútra". Obvinil sa, rozložil a nanovo poskladal svoje rozmlátené ja, nadja i podja a? Nič. Jediný výsledok bol, že nenávidel toho, čo ho každý deň umýval.
A tak znenávidel ľudí okolo.
Úvodne to uznal nesprávnym.
Pokúsil sa to prekonať láskou. Ale o jeho city nikto nestál.
Pokúsil sa to prekonať prácou pre iných. Až do úplného vyhorenia.
Pokúsil sa z toho vyrozprávať. Počúvali ho len kým platil.
Prestal sa pokúšať.
Odvtedy je znovu schopný kráčať po ulici, zdraviť ľudí, darovať kolegyni kvety, usmiať sa na klienta. Prechádza okolo vás a nenechávate v ňom žiadny vnem.
Nechajte mu jeho čistú ničím neskalenú nenávisť k nám.
Umožňuje mu žiť.
Mohlo by to byť horšie.
