Návrat z dovolenky

Prepadol ju pocit už zažitého.
Rovnako vchádzala pred 20 rokmi do bytu syna.
Bol tiež prázdny. Vo dverách rozpačito stepoval policajt a pani z národného výboru.
Zobrala si pár osobných vecí, policajt nalepil na dvere pásku a zapečatil.
Plakala, lebo vedela, že syna a nevestu už neuvidí. Nezoberie na ruky vnúča,
ktoré sa ešte len narodí. Na druhú stranu sa nedostane.

Dnes bola sama. Vybrala zo skríň pár kúskov oblečenia s pocitom márnosti.
Nechápala, načo ich má doniesť. Veď ich už nikto neuvidí.

V krematóriu pri nej stál syn, nevesta a dospelý vnuk.
Spolu s ňou sa lúčili s jej dcérou, ktorú nepoznali.
Neplakala. Tentokrát si bola istá, že na druhú stranu sa pozrie aj bez doložky.
Načo sa vracať?