Ostrov Brač je malý dalmatínsky ostrov. Aj po kľukatej ceste prejde auto za hodinku z prístavu, kde som nastúpila - Supetaru do prístavu, odkiaľ odplávam - Sumartinu. V časoch Kukučína a vysťahovalectva do Argentíny ju klapotal somárik naložený sudmi s olivovým olejom celý deň.
Ja dnes zaletím za kratší čas do tej Argentíny. A je mi to treba?
Zrýchlenie či spomalenie? Nechcem sa ponáhľať.
V Dušičkovej oktáve prechádzame cintorín.
Dnes tématicky - návšteva tých, čo na tieto Dušičky už nikoho nečakali. Hroby s nalepenou ceduľkou o nezaplatení hrobového miesta.
Trebars tu v uličke "1947", nezaplatený hrob Mária 1903-1943, Jozef 1902-1981. Mach na doske a ako jediná výzdoba predmetná ceduľka. Manželka zomrela pomerne mladá, vdovec žil dlho...asi sám. Alebo sa deti pobrali svetom a niekde ďaleko spomínajú...alebo už aj zabudli.
Zabudnutých nezabudnuteľných je v cintoríne veľa. Ktovie, kam sa podeli rodičia deväťročnej Michaely, ktorá zomrela pred viac ako 40 rokmi. Vtedy dostala na hrob sochu...tento rok nálepku o výpovedi nájomnej zmluvy. Očividne neprotestuje.
Fotografia od oka sedemdesiatročnej ženy v kroji. Písmená na pieskovci sa už nedajú čítať. Ale ak ma prsty neklamú, zomrela o rok mladšia ako ja žijem. Hm...
Žili kratšie...a pomalšie.
Prečo zrýchľujeme? Veď sme očividne dostali oveľa viac času. Skúsim ho míňať uvážlivejšie.
Prejsť si ostrov roka pomaly, krok za krokom, stihnúť vidieť kvitnúť stromy, dozrievať obilie, padať listy i sneh, oveľa viac krát ako oni.
"Doba je ..." Ale no tak. Doba nie je. "Doba" neexistuje. Každý si môže vybrať, či prejde zo "Supetaru" do "Sumartinu" za hodinu alebo za tri dni.
Koniec cesty je jasný...označený či neoznačený hrob. Tu či na inom konci sveta. Tomu neujdem žiadnou rýchlosťou.
Memento mori si písali stredovekí mnísi nad dvere svojej cely. Až tak snáď nie. To iba v tejto dušičkovej nálade.
Ja sa len nepotrebujem sa dostať z prístavu, kde som vystúpila z obitej féry na ostrov tohto života, do prístavu, kde nastúpim naposledy, za pomyselnú hodinu.
Veď od Petra do Martina je 135 dní a treba si ich užiť všetky. Opakovane.
Memento vitae.
