Nikto z nás tam nebol dobrovolne......ale ten štvrtý nestál. Ležal trochu stranou. O strom bolo opreté auto, jeden mílnik ležal na krajnici. Pokojný teplý letný deň. Mali sme už všetko spapierované, odfotografované. Policajti fajčili, ponúkli aj mňa. Nebolo veľmi o čom hovoriť.
"Prečo nám tu RZPčkári nenechali plachtu?" znervóznel mladší policajt. Starší zašľapol cigaretu. "Pozrime do kufra, možno tam mal deku."
Otvoril kufor. Bola tam. Červenomodrá kockovaná, obyčajná deka. "Zakryte ho", podal mi ju.
Niečo sa vo mne prudko vzpriečilo. Nie, to je už priveľa. Pred chvíľou som mala v ruke jeho vodičák, keď som vypisovala obhliadku.......meno, priezvisko, dátum narodenia......dátum úmrtia.....teraz a tu.
Ale tá škaredá deka, tú predsa vozil na niečo iné............výrazný trávový fľak v strede.
"Rýchlo", pokračoval nervný policajt, "všetci tu brzdia a čumia!"
Ale veď áno, prikryla som ho.
"Vezmeme vás naspäť," sľubovali policajti, keď sanitka odchádzala. Nechceli ostať sami?
Mladší nervózny si znovu pripaľoval......."Kto TAM pôjde? Ja som to ešte nerobil......."
Starší mlčal.
Prišli havrani........deku nevzali, úhľadne ju poskladali a ja som ju bezmyšlienkovite vložila naspäť do kufra.
V kufri bol košík húb. Samé hríby. Náradie. Lano. Vetrovka.
Veci mŕtveho. V našich očiach zomreli spolu s ním.
Pozorne som zavrela kufor.
Nasadli sme do policajnej škodovky. Odťahovka nakladala rozbité auto.
A mne neprofesionálne trhalo srdce..........za známym neznámym mŕtvym, s ktorým pri autonehode zahynuli aj starý fiat, košík plný hríbov a červenomodrá deka s trávovým fľakom.
