Vymieňajú sa nad dverami podľa dátumu.
Jarný s vajíčkami, žltými kvietkami a lístkami, letný s farebnými kvetmi a stuhami, jesenný s tekvičkami a jablkami, zimný s vianočnou ružou a betlehemskou hviezdou.
Kvatál za kvartálom, rok za rokom.
Tak ako sa vymieňali nad dverami mojich rodičov, tak ako ich plánuje vymieňať moja tradicionalistická dcéra.
Venček na prvé príjmanie, nedržal mi na hlave - prikrátke vlasy... mama ho odiaľsi vypriadla, Betke bude na jar skvelý, tá sa nestrihala od narodenia.
Venček na čepčenie nevesty, tak ten som nikdy nemala, naozaj, vydávať sa prvý krát v siedmom mesiaci tehotenstva a druhýkrát s päťročnými synmi nijak nepredisponuje k tejto aktivite... tak snáď raz, až budem svadobná matka, teda ak sa to ešte vtedy bude robiť.
Veniec na prenajatie v krematóriu, výborný vynález, škoda tých kvetov na trištvrtehodinový obrad, viac vám to nedá...to som už párkrát robila a isto čakajú aj na mňa...dúfam, že kvety na ten môj ešte nezasadili.
Slamený veniec slnovratu posvätený starobylosťou.
Venček z púpav na letnej lúke, ktorý už málokto upletie.
Vavrínový veniec víťaza na soche dávno zabudnutého.
Kruh ako symbol uzavretosti života.
Vymieňajú sa.
Nad dverami i v živote.
Veniec ma sprevádza od začiatku do konca,
ktorý sa vtelí do nového
začiatku.
