No skoro. Bratislava, neskoré popoludnie, parkovisko bizniscentra.
Bizniscentrum plné biznismanov poznávacie znamenie pekné košele, veľké autá, východniarsky prízvuk.
A parkovanie - hlava-nehlava.
S potešením zisťujem, že je voľné parkovacie miesto. Normálne, bežné, také to "s dvoma čiarami" pri trávniku. Zaparkujem a idem po svojom.
Po návrate - ups, auto mám kompletne zablokované. Hm...asi býva v Petržalke, spomínam si na systém "stojím s vyradenou rýchlosťou" a pokúšam sa auto potlačiť. Kdeže vyradené, zatiahnutá ručná.
Tak ale stačilo, zavolám mestskú políciu, nech si to s ním vybavia.
...Policajt obchádza auto, nájde na palubnej doske vizitku a vyložene ospravedlňujúco telefonuje príslušnému biznismanovi, "aby sa šiel preparkovať".
"To snáď nie...takto sa predsa parkovať nesmie, to mu nič iné nepoviete?" začínam peniť.
"Nooo, my si to s ním vybavíme," očividne zahovára policajt.
Prichádza biznisman v ružovej košeli a Paco Rabanne okuliaroch a začne vrčať, čo si to dovolujem volať naňho policajtov. Ani najmenší náznak ospravedlnenia, či pocitu previnenia za priestupok.
"Veď sa dohodneme," kričí už z diaľky na policajtov.
"Nedohodnete," som cielene protivná.
Je to aj s bločkom a vulgarizmom s prívlastkom "bratislavská".
Chápem jeho rozhorčenie. Veď on podnikateľ nad predpismi je...
a policajti? Nič.
