Hematoonkologická ambulancia.
Lekár, elév, sestrička, pacient. Nič neobvyklé. Netypická bola len väzeňská eskorta a sociálny pracovník.
Lekár vyšetril pacienta. Bolo jasné, že dlžka jeho života sa bude počítať už len v týždňoch.
"Žiadam potvrdenie o zlom zdravotnom stave, aby som bol prepustený z väzby," požiadal pacient.
Lekár prisvedčil a keďže tento pacient bol posledný, vystavil potvrdenie na počkanie.
Sociálny pracovník sa začal ošívať. "Mali ste mu nechať nejakú nádej a nehovoriť mu pravdu."
"Ale to by sa už z väzenia nikdy nedostal," povedal lekár. "To máte pravdu, prisvedčil sociálny pracovník, možno sa bude chcieť vyspovedať, rozlúčiť s rodinou a tak........bude mu to lepšie, keď strávi tých posledných pár dní na slobode."
"To by bolo neetické."
S tým sa rozišli.Elév nechápal.
Tá istá ambulancia asi o dva mesiace.
Tá istá zostava, len pacient bol iný. Po vyšetrení pacient s eskortou odišli, ostal len sociálny pracovník.
"Čo XY? Dostal sa domov?"
"Nedostal."
"Prečo?"
"Vyspovedal sa väzeňskému kaplánovi, že sa chce dostať von preto, aby zabil svojho bývalého komplica, lebo veď mu už nikto nič nemôže....a ten to povedal prokurátorovi a samozrejme mu nikto prepustenie nepodpísal."
"Ale to bolo od toho kaplána neetické."
Elév zas nechápal.
A nechápe dodnes, koľkože strán má taká etika.
Je etické pustiť na slobodu vraha, ktorému je všetko jedno, len preto, že je na smť chorý a neetické zabrániť tomu? Alebo naopak? Alebo ešte inak?????
