Ani som sa neopýtala prečo.
Toto si zvykne žiadať gynekológ pred predpísaním hormonálnej antikoncepcie.
"Ok. Poslala ťa mama, čo..... Máš frajera, že..."
Vypleštila oči. "Ako viete, že ma poslala mama? Ale frajera nemám."
Mala som čo robiť, aby som nepleštila oči ja: "A načo potrebuješ antikoncepciu???"
"To kvôli chatoviciam....keď sme ožratí, chalani sú nadržaní jak..."zabrzdila,
očividne si uvedomiac, že hovorí s "dospelákom, ktorý to nemôže chápať"....
a pokračovala: "...a mama sa bojí, že by ma mohol niekto nabúchať, teda oplodniť,"
vrátila sa k slovníku gymnazistky.
Hm. Napadlo ma, ako som v tom veku práve prestala platonicky milovať Bartošku
a Pirmina Zurbriggena a zahájila prvé nešikovné pokusy o zbližovanie s
"tým jediným perfektným naveky milovaným" spolužiakom, kto vie, kde mu je teraz koniec, po tolkých rokoch........a nepovedala nič.
Ó tempora, ó mores..... ale keď to nevadí jej mame, ja to nevytrhnem.
Napriek tomu som neodolala. "A to ťa baví? Opiť sa do tvrda a netušiť, s kým si spala?"
Zamyslela sa. "Ani nie."
To ma dorazilo a proti môjmu vlastnému presvedčeniu zo mňa vypadlo:
"A prečo to teda robíš?"
"A čo mám robiť? Žije tak celá naša partia, to je môj život.....
musím si užiť, kým som mladá. Čo mám sedieť doma pri televízore?
TOTO je život......aj keď ma to občas nebaví," vyjadrila sa vážne, ako keby šlo o vedecký projekt.
Mlčky som jej podala výsledky vyšetrení. Už som fakt stará.
