Mesiac január to má v našich zemepisných šírkach zlé. Jeho obľuba naozaj nie je vysoká. Od krátkych dní, silných či slabých mrazov, veľa či málo snehu cez účtovné uzávierky, polročné vysvedčenia či 23 pracovných dní ... málokto nachádza pozitíva.
Takto nejak som kedysi dávno definovala január mojej nebohej pratete narodenej v predminulom storočí, ktorá ešte zažila naozajstný "naturálny rurálny" život, o ktorom najviac teraz snívajú chronickí nájazdníci obchodných centier na svojich facebookových profiloch.
Tá ma prekvapila tým, že január a február boli mesiace oddychu a eufórie (ona tomu hovorila "veselosti"). "Bol dostatok jedla, ženy mali málo práce, chlapi boli doma, chodilo sa tancovať, besedovať...dobre bolo." Keď som si to začala rozmieňať na drobné, vôbec sa mi nezdalo, že v nejakej snehom zapadnutej osade by bolo tak super...veď mali statok, ktorý bolo treba obriadiť, ak aj boli suroviny, bolo ich treba na to jedlo spracovať, drevo narúbať či vodu nanosiť, väčšinou sa premiesťňovali peši, to sa im chcelo po párkilometrovom pochode v hlbokom snehu do susednej osady ešte tancovať? Nuž veru chcelo...lebo to, čo by som dnes mala ako celodennú drinu, boli ženy zvyknuté stíhať v jarných či letných mesiacoch ešte pred odchodom na pole, lebo až tomu hovorili "robota", chlapov mali od jari do jesene mimo domu na sezónnych prácach a tak vlastne ich zimné nasadenie bolo polovičné až tretinové. A dľžka či vlastne krátkosť dňa k tomu ešte pridávala. Veď svietiť bolo drahé, nuž po zotmení bolo úplne najfunkčnejšie sa ísť poriadne vyspať - aj do zásoby na leto.
Tento jasný rozdiel medzi zimou a letom ma doviedol naspäť k Enterprisu. Veď ja som v ňom - aj keď som nikam neodletela. Kde je rozdiel medzi zimou a letom, kde je rozdiel medzi dňom a nocou?
Aký je podstatný rozdiel medzi mojim letným a zimným dňom? Ráno vstanem - do svetla, či už denného (za oknom) alebo elektrického, jem ten istý chleba s tým istým maslom a tou istou paradajkou (viac či menej umelo chutiacou), vleziem do toho istého auta (vyhriateho či zachladeného), pracujem ten istý počet hodín pri umelom osvetlení bez denného svetla v rovnako klimatizovanom openspace, potom nakúpim v tej istej klime pri tom istom osvetlení 12 mesiacov ten istý tovar - je fakt jedno, ci tie cokoladky maju tvar Mikulášov alebo veľkonočných zajacov a keď ma už telo tvrdo kope, že potrebuje endogénne endorfíny, zájdem si do fitka v tom istom klimopriestore, lebo veď vonku je alebo prizima alebo priteplo. A potom si spravím deň dlhý akokoľvek, veď svietiť si doma elektrinou na telku môžem lacno aj do druhého rána.
A tu niekde bude jeden z dôvodov januárovej depky. Technologicky sme si za 100 rokov zmenili noc na deň, zimu na leto a dokonale si otočili životný rytmus. Lenže naše telo to evolučne nezvláda. Vydáva varovné signály, ale my ich vieme potlačiť, či už vôľovo alebo nejakým tým životabudičom a dávame mu jasne najavo, že nejaká príroda nemá šancu. Prispôsobenie živočíšneho druhu novým podmienkam trvá desiatky generácií, inak vyhynie. Homo vraj sapiens sa rozhodol za tri generácie "odísť" z pozemských podmienok do "vesmírnych" a akosi mu z toho zašibáva...
Nemienim sa "vrátiť na strom", na to už zas môj organizmus nie je prispôsobený, len keď ma zjedá januárová depka v tejto vesmírnej lodi, tak si na jednej strane poviem, či by som vedela žiť tak, že "vykúrené" znamená, že v izbe nemrzne voda, "do sýta" znamená, že bolo dosť chleba a chodiť spávať "s dobytkom" - občas aj doslova, keďže v maštali je teplo...a na druhej zájdem vymrznúť niekam do lesa, aby som sa uistila, že z tohto Enerprisu sa dá na chvíľu vystúpiť.
Veď prečo by mali naši oveľa ťažšie žijúci predkovia v januári Fašiangy a my LEN depresie?
