V najodpornejší deň tohto roka sa potím vo fitku na spineri s výhľadom na pekné námestíčko nákupného centra. Príjemné osvetlenie, zeleň, vôňa čerstvo upečeného chleba. Vonku inverzia tlačí industriálny smrad smerom dolu spoločne s tlakom a náladou. Hmla sa snaží zaliezť až do auta. A ja som v teple, prijemnom prostredí a je mi fajn. Príroda prekonaná.
Naša korytnačka sa tento rok neuložila spať. Má pekné veľké terárium, bazénik, denne čerstvý šalát a občas jahody, novú výhrevnú lampu a svetlo 18 hodín denne. Kto by spal? Veď život je krásny a je jej fajn. Druhý krát príroda prekonaná.
Chrúmem brazílsky ananás a izraelské hrozno. Chlieb som kúpila v Naglreiterovi, skvelý chrumkavý. Tiež je to fajn. Len akosi sa začínam cítiť ako tá korytnačka v teráriu. Mám všetko čo potrebujem, dokonca aj to, čo nepotrebujem. Neprekonávam žiadne prirodzené prekážky. Všetko mi príde samé pod nos. A to len preto, aby som sa mohla štvať v práci 60 hodín týždenne????
"Čo budeš variť?" Kedysi bežná otázka. Dnes skôr exotika. "Pôjdeme do reštiky, nie?"
Hráme sa na tú korytnačku, ktorá od samého blahobytu ignoruje zimný spánok.
Veď je fyziologické vypnúť, uložiť sa - tak isto ako obstarávať si jedlo či prekonávať vzdialenosti.
A just nepôjdeme. V druhý najodpornejší deň tohto roka pôjdeme v daždi na prechádzku do lesa a potom si uvaríme žemlovku alebo granadír. Alebo niečo podobne staromódne.
Nemusíme byť predsa tak zdegenerovaní ako nejaký teráriovec celý život žijúci v zajatí.
Už len pre ten subjektívny pocit slobody.
Zimní spánek patří k přirozenému způsobu života těchto zvířat, je také prospěšný pro celkovou kondici želvy a schopnost rozmnožování.
Niečo na tom bude.
