Ako vznikajú optimistické statusy:
Málokedy cestujem mestskou dopravou, o to viac ma to prekvapilo.
Na tyčiach na držanie neviseli reklamky na modrého operátora či žltého anjela, ale cukríky.
Cukríky a lízatká na obyčajných čiernych nitiach.
Aj ostatní cestujúci sa prekvapene obzerali. Cukríky zadarmo?
Nejaká reklama na Čo?
Vpredu za šoférom bolo na bielom papieri ručne písané vysvetlenie:
"Mám narodky. Ponúknite sa a prijemnú cestu" a pod tým niekoľko perom napísaných všetkonajlepších.
Nedošlo mi hneď. "Pán šofér, vy máte narodeniny?"
Odhadla som mu tak päťdesiatku. "Ano."
"Tak všetko najsamlepšie!!!"
"Ďakujem," a ponúkol mi z umelohmotnej mištičky cukrík.
Blahoželaní na papieri pribúdalo. Aj moje.
A ja som vysielala všehomíru poďakovanie za ľudí, ktorí sú schopní sa deliť. Nie o párcentové cukríky - ale o radosť. Nerada som z tej narodeninovej električky vystupovala do nepozitívneho sveta.
Všetko najlepšie, veľa zdravia a schopnosti množiť svoje šťastie, neznámy pán šofér bratislavskej električky č.8.
