V istej dámskej spoločnosti, ktorej sa nedalo vyhnúť, som si vypočula úplne rovnaké litánie na tému deti dospelé. Už sa mamičky nepreťahovali v tom, ktoré ako kaká, papá a koľko má zúbkov (chvalabohu).
Tromfovalo sa zahraničným štúdiom, prežívaným ako vlastné, počtom frajerov (frajeriek), ktoré boli sklátené, ale hlavne samostatnosťou.
Samostatnosť, wau. Dvadsiatnik nevisí na krku mamičke, ale je úplne samostatný, záviďte tie, čo si doma pestujete mamičkárov, ktorým stačí gauč v detskej izbe a čisté ponožky v skrini a nie je schopný sa odtrhnúť od maminých hrncov!!!
"Náš Jožko je úplne samostatný," chváli sa mama Jožkova, "ja ho nevidím celý týždeň, aj viac!"
A jedným dychom zotrie mamu Ferovu, že otročí svojmu jedináčkovi, a že ho už dávno neposlala kadeľahšie.
Rozmenené na drobné:
Mamičkár Fero naozaj býva u mamy. Ako samoživiteľke jej klopí každú korunu z brigád, nakupuje, varí, upratuje a ako bonus "robí doma chlapa" vybaví čokoľvek, lebo jeho mama má koprivku z každého "úradu" poštou počnúc a inštalatérom končiac. Mama si občas urobí predĺžený víkend, aby mal kde Fero doviesť frajerku. Mamkin syn.
Samostatný Jožo naozaj býva na opačnom konci mesta a nikto nesleduje kedy prišiel z flámu. Podnájom kompletne platí otec, od mamy dostáva vreckové, v byte nepotrebuje práčku ani šporák, lebo špinavú bielizeň nosí rodičom a odnáša si krabičkovú diétu na celý týždeň.. No úplne samostatný.
Odhliadnuc od toho, že nie každý je finančne schopný platiť svojmu študákovi vlastný apartmán, zrovnanie pripravenosti do života - čo je u mňa miera samostatnosti - týchto dvoch dvadsiatnikov je naozaj veľmi dôležité.
V tejto fáze diskusie však Jožova mama postojačky dopila kávu, lebo sa "ponáhľa Jožkovi upratať, šiel na predĺžený víkend s frajerkou. Museli ísť do hotela, predsalen Jožko je chlap, nemá to tam najútulnejšie."
Som si istá, že keď sa Fero odsťahuje do "svojho", nebude to ďalšie ťahanie peňazí z mamy a jeho byt nebude vyzerať ako Jožova týždne neuprataná nora.
