Odovzdanie auta do servisu a prechádzka po chronicky známej ulici.
Známej?
Po rokoch v tejto štvrti poznám od videnia každého, čo ráno vybieha so psom, štartuje auto, odovzdáva dieťa do škôlky. Každého, kto po pracovnej dobe vyvláča nákup z auta, rozváža deti na krúžky, v sobotu sa bicykluje po hrádzi a v nedeľu chodí do kostola či na zmrzlinu...
ale tí tu nie sú...
Nikdy nevidení obyvatelia chronicky známych ulíc, ktorých svet je oveľa pomalší.
Dve mamičky s kočíkmi (v mojom veku? alebo tak staro vyzerajú?) v družnom rozhovore o tom, ako sa nudia, hlúpnu a potrebujú kontakty.
Predavačka vo dverách prázdneho obchodu. Načo má vlastne otvorené teraz, keď prví zákazníci prídu až podvečer?
Žena v šatovej zástere akú nosila moja babka so sieťovkou...to ešte existuje? smeruje do samošky.
Chlapi rozhodne nie v dôchodkovom veku s fľašou piva pred mäsiarstvom nadávajú na pomery.
Skupina stavebných robotníkov v prilbách pokrikujúca východniarsky.
Babička o dvoch francúzskych barlách vo vychádzkovom tempe s uškriekaným variantom na yorkšíra.
Svet, v ktorom som cudzincom do tej miery, že sa za mnou treba obzrieť.
Pomalší, inofarebný, inoprioritný.
Turistika pracovným dňom mestskej štvrte.
Exotika, ktorú míňam nie v priestore ale v čase.
4D výlet.
