Otče náš, ktorý si na nebesiach
Koľkí z nás sa s otcom stretnú len v duchu.
Nie je problém stať sa sirotou, byť sirotou je väčší...aj dospelosti.
Snáď aj nás ešte niekto chráni. Teda dúfajme.
Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje
ako v nebi, tak i na zemi....
Jasne, nejaké to "nebo na zemi" by sme brali...
Makáme preň dnes a denne, x hodín nadčas, zarábame si na tretie auto
a prvý infarkt, nevidíme vyrastať vlastné deti
až sa raz - vďaka chrípke s teplotou spamätáme -
keď hodíme reč so synom o futbale a on má lepší prehľad....
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
Tak to jediné zatiaľ nemusíš, výplata stačí aj na maslo,
len bacha, uchráň práve tú našu firmu od krízy...
A odpusť nám naše viny...
Vnímame ich oveľa častejšie ako si priznávame...nevera, alkohol, ľahostajnosť, zloba, vyhorenie.
Naoko máme síce výborné zdôvodnenia prečo, ale neveríme im ani sami. Veď nás poznáš.
Ako i my odpúšťame svojim vinníkom
Preboha tak nie!
A neuveď nás do pokušenia
Že neuveď...nenechaj nás podľahnúť, alebo daj, nech sa to nezistí...dnes a denne
Ale zbav nás zlého
Denná strata ilúzií, nádejí a ideálov. Už zostalo tak málo. Životná rutina.
Obludy, ktoré nás obklopujú a pijú z nás zvyšky života.
Čoho sa vlastne chceme zbaviť. Keď olúpeme zo seba to zlé, ostáva žalostne málo.
Keď to zlé olúpeme z "blížnych" neostane nič.
A napriek tomu...
Amen.
Staň sa.
