Poctivo priznávam, že napísanie bolo evokované článkom
a diskusiou pod ním, takže kto má pocit, že to už čítal - nemusí ďalej.
Bolo to začiatkom roku 1993, tesne po deleni ČSFR. Merala som svoju vtedy obvyklú trasu Wienerwalzerom.
To človek večer zaľahne vo Viedni a ráno ho zobudí v St.Galene nevrlý colník.
Ten deň mal dokonale mizerný feng šuej.
V Galene mrzol dážď, stanica bola plná naštvaných vojačikov, vyzeralo to ako po vyhlásení vojny a colnik bol ešte o sto percent protivnejší ako normálne.
Miesto bežného skontrolovania mojej "zelenej knižočky" veľmi fundovane vyhlásil, že "...to už neexistuje"... a pretrhol mi pas na polovicu.
Po tomto úvode si vzal na paškál môj ruksak... ako vždy som viezla tri ťažko dostupné komodity - horčicu, bryndzu a...
Vysadil ma z vlaku, ktorý švajčiarsky presne zmizol smerom k Zurichu a začalo vyšetrovanie mojej podvratnej činnosti.
"Prečo veziete do Švajčiarska skazený syr?"
"Čo obsahuje tento kelímok?" Pravdu povediac, tváril sa ako keby horčica bola čosi iné na h................
A čerešnička... "Pašujete prekurzory na výrobu drog!!!!!!!!!!"
Skoro som odpadla... drogy????
Napadol ma krásny exempár cannabis sativa, ktorý sme už dávnejšie mali na balkóne, teraz v zime krášlil obývačku, import priamo z Holandska... ale veď tu nič také nemám...
Colník v zdvihnutej ruke víťazne držal pol kila maku...
Dnes by som sa zachovala inak... ale vtedy som sa pustila do rehotu...."to je predsa na koláč!"
Pred istým malérom ma zachránil druhý colník.
"Ona je asi multikulti... v Rakúsku z toho robia "mohnrolle"..."
Odvtedy viem, že ak nie si multikulti, vo Švajčiarsku zjavne podľa colníkov nekazíš mak na výrobu koláčov.
