Kedysi dávno, keď som si do vrecka s peňaženkou siahala ešte lakťom a 100 Sk za strihanie a farbenie bola celkom slušná položka môjho rozpočtu, som objavila medzi panelákmi malé kaderníctvo. Nič nobl, chodilo sa tam na objednávku, pracovali lacno, rýchlo a kvalitne. Jo, bejvavalo...
Byvavalo dokonca tak fajn, že aj po presťahovaní som tam chodila ďalej, štamgastami sa tam stali i moji chlapi.......prosto, raz za kvartál celá rodina - výlet medzi paneláky... Všetky kamošky už chodili do nejakého značkovejšieho zariadenia, ale my sme ostávali verní. Síce sa pomaly zvyšovali ceny a znižovala kvalita, ale ešte stále platilo, že radšej tam, kde to poznáme....
až do dnes.
Teória vyzerala nasledovne:
Sme objednaní na ôsmu - t.j. sme prví. Najskôr mamina, ofarbiť, 40 minút vydržať, medzi tým šikovne ostrihaní chlapi, za tým mamina.....a ideeeeeeeeeš za hodinu sme na ceste na výlet.
Prax:
Na rad sme sa dostali o deviatej, potom ako sa jedna zo starších kaderníčok urazila, keď som sa opýtala, prečo nás neberie, veď nemá zákazníka. "...iiiideteee kooolegyni, tak neeebuďte neeeervooozna..." Nová slečna strihala jedno decko 3/4 hodiny...a vyzerá ako keby sa ho nožnicami nedotkla....potom mi obarila hlavu a bezmála skalpovala....pochopila som, ako sa cítila príslušná sirota pri ískaní ... prišlo na rad druhé dieťa, po skoro jeden a pol hodine čakania nervozne a otrávené, výsledok viď vyššie...a dve hodiny po objednaní mamina, pre istotu som si dala iba zarovnať konce....v trvaní štyridsať minút....
Sobotné doobedie v kýbli za 600 Sk.
Školská úloha z vlastivedy: Služby v našej obci. Hľadáme nové kaderníctvo.
