Podzemné parkovisko nákupného centra. Lejak.
Hlúčiky bezdomovcov si užívajú sucho a čučo.
Veľmi zachovalá pani a pekné dievčatko vykladajú nákup do audiny.
Rozhovor:
"Maminka, prečo musel Bobík umrieť?
Prečo to pánbožko dovolil?" žalostí dievčatko
a plynule pokračuje: "Prečo radšej nezdochol nejaký taký?"
a ukáže /!!!/ na bezdomovcov.
Mamička ju pohladí po hlavičke: " Máš pravdu moja,
takej hávede by nebola škoda ako Bobíka.
Ale neplač, dáme mu hrobček kvetinky."
A že vraj na upretý pohľad sa človek neotočí.
Stála som ako Lótova žena a čumela. Pani si ma samozrejme všimla.
Aou, my sa dokonca od videnia poznáme.
Prihovorila sa mi. "Viete, náš psík minulý týždeň umrel a
ona je taká citlivučká. Iné deti nie sú také zlaté."
No dúfam.