Duchovný rozmer vyrezávanej tekvice a bezuzdné konzumné šialenstvo pamiatky zomrelých.
Človek vníma nekaždodenné zážitky citlivejšie ako to, čo má bežne.
Po vyše mesiaci mám voľnú sobotu. Kráčam trhoviskom mimo zhonu, mimo tlačenice.
Pozorujem.
Skupinka puberťákov kupujúcich tekvice a šípky.
Rozhorčení nákupcovia umelohmotných vencov a gýčových sklenených svietnikov nadávajú na americké importované komerčné sviatky a predháňajú sa v tom, ako si uctia SVOJICH mŕtvych.
Cintorín ráno pred ôsmou.
Pusto. Na príkaz z vyšších miest trhám zelinu a pokrývam rodinnú hrobku čečinou. Otravná činnosť, ale budem skontrolovaná. Zachraňuje to len horká vôňa chryzantémy.
Vedľa mňa pokrýva slušne oblečená pani hrob množstvom plastu, skla a ďalšieho zle odbúrateľného odpadu. Polohlasne nadáva. Z úryvkov je jasné, že na celý svet. Mám chuť si vypiť. Z pocitu smrteľnosti, osamelosti a odporu mi začína byť nevoľno. "Čo ste vy, i my sme boli a čo sme my, i vy budete", br. Že príjemný predĺžený víkend? Pietna spomienka?
Z hlavnej cestičky sa ozve niečo úplne nepravdepodobné. Gitara. Partička puberťákov, ktorým pri bližšom pohľade pridám tri až päť rokov, "čekám konec, zatím nic nebolí" a virtuózne vyrezané tekvice...presúvajú sa kamsi dopredu a doľava. Pani z hrobu odvedľa čakala zjavne len na nich. Záplavu agresívnych informácií som nezvládla a zbabelo ušla. Pozorovala som ich spoza pomníkov. Tekvice uložili na jeden z najčerstvejších hrobov, zborovo nesúrodo a neladne zaspievali čosi ťahavé a zamierili k východu. Zahanbila som sa.
Odhodlane som naspäť vyrazila k rodinnej hrobke. Nahlas som zanôtila Ej padá padá rosička pre babku a zapálila si cigaretu za dedka. A mala som pocit, že konečne viem, prečo som prišla. Nie zahádzať dva metre štvorcové zeminy gýčmi. Nie vypočuť si prednášku o tom, aký je život mizerný ani na sentimentálne kecy. A už vôbec nie filozofovať nad vlastnou pominuteľnosťou. Vedľa mňa už nestála brblajúca žena "odvedľa", ale dedko odklepával Bystricu a babka upravovala čečinu.
Doma som poukazovala deťom fotky z čias dávno minulých
a cítila som ako mi niekto nazerá cez rameno.
Neobzrela som sa.
