Máme uvariť bravčové na paradajkách a olivách so syrom.
Udusíme bravčové na cibulke, pridáme soľ, oregan, bazalku. Keď mäso trochu zmäkne, pridáme paradajky a olivy a dusíme do mäkka. Hotové mäso, polovicu paradajok a olív vyberieme, ešte horúce posypeme strúhaným syrom, aby sa vytvorila krusta, zvyšné ingrediencie ešte trochu podusíme s trochou červeného vína a pomixujeme, čím vznikne fajnová omáčka. Dobré?
Uvaríme bravčové na vode bez soli. Na vzniknutý vecheť nakrájame dve kolieska paradajky, nasypeme štyri olivy a vrch zdokonalíme plátkom eidamu. Do vody nalejeme polievkové korenie a nasypeme za dve lyžice múky, čím po povarení vznikne dokonalá UHO - univerzálna hnedá omáčka. Dobré???
Po ochutnaní výsledku druhého receptu budete mať také nebíčko v papuľke, že si radšej dáte desať deko tresky, že yo...a poviete si,že príslušného kuchára by bolo treba na výstrahu potápať v koši vo Vltave ako to blahej pamäti za rudolfínskych čias robili neschopným a nepoctivým remeselníkom. Uvažujete, či ten kuchár nevie alebo nechce variť a či stratil kuchársku knihu.
Nuž a to isté máme v politke. Máme všetky ingrediencie, ktoré potrebujeme: Slobodné voľby, slobodu slova, podnikania, pohybu, vlastnú tvorbu legislatívy i exekutívu.
Lenže to, čo sme z toho za 25 rokov uvarili, nie je ani len východné (nie to západné) Nemecko. Uvarili sme si Slovensko také ako ho máme.
Niekomu možno stačí strava ako v školskej jedálni či nemocnici bežného typu, iní vyžadujú lepšie chute, hlavne preto, že kuchári majú suroviny úplne rovnaké.
Takže hlavný problém je v tom, že proste nevieme variť. Do kuchárskej školy chodiť nebudeme, kuchársku knihu nechceme ani vidieť a tým, čo by sa radi dobre najedli, vysvetlíme prečo a ako "to nejde" a ak sa im nepáči, majú zmeniť krčmu.
Po 25 rokoch to vidím tak, že hladní sme neostali, len jesť sa to veľmi nedá...
