
Na prvý Vianočný sviatok bol kostol plný.
Plnší než bežne.
Boli dosť jasní.
Prišli včas, než vstali, či si kľakli
sa nenápadne obzreli, či "teraz",
odpovede lovili v pamäti, či druhým z úst,
cez príjmanie s nikým nešuškali,
v hlbokom vianočnom dojatí spievali koledy
a z očí im žiarila spomienka na detstvo.
"Ročáci" tí, čo prídu do kostola raz za rok.
Vždy ma to dojíma. A trochu sa bojím.
Bojím sa, že pri tejto svojej návšteve sa dozvedia,
že nie sú vítaní........stáva sa....
Omša skončila. Farár stál pri vchode a podával ľuďom ruku.
"Požehnané sviatky..."
"Som rád, že ste prišli..."
Muž sa otočil na ženu."Možno aj áno ..."
Usmiala sa.
Odľahlo mi. Tak predsa sú Vianoce.....