V tej izbe sme som už nemohla spraviť nič rozumné. A ani nikto z nás.
Ten pacient umieral. Iba že by...
Klapka 6268.
Zvykli sa striedať.
Vysoký fešák a dievčina o kúsok staršia odomňa.
Hilde, Seelesorgerin. Pastorka reformovanej cirkvi.
Marco, Seelesorger. Katolícky kňaz.
Tentokrát prišiel Marco.
Musela som vojsť. Alarm monitoru by bol zaručene privolal niekoho, kto vynadá mne.
"Ja nie som z vašej cirkvi", povedal pacient. "Nevolal som vás, ale keď ste už tu..."
Urýchlene som vypadla. Sú veci, ktoré naozaj nemusím počuť....
Zazvonil telefón. Bola to Hilda. "Volali ste ma?"
Začala som koktať niečo v zmysle, že asi prišiel nesprávny Seelesorger, že či...
O chvíľu prišla. Vošla do izby. Napodiv Marco nevyšiel.
Za pár minút ma zavolali. To už zas bola moja práca.
Ale zvedavosť mi nedala. Koho som teda mala volať?
Pod zámienkou kávy som ich oboch usadila.
"Bol katolík či protestant?" vyzvedala som celkom otvorene.
Hilda:"Bol to človek, ktorému Boh odpustil jeho hriechy."
Marco: "Do domu môjho Otca vedie veľa brán".
Mierne ma to ich "farárske" doťahovanie nahnevalo.
Všimli si to. Očividne nedohodnutí unisono odpovedali:
"Neviem a je to jedno. Ale nikdy nie je neskoro."
Tak teda ako to je?
