Nad Bodamským jazerom zapadalo slnko. Malá skupinka Slovákov čučalastriedavo do ohníka a na hladinu, kde sa križovali malé lodičky. Vtipya zážitky bežného dňa boli vyčerpané a hrozilo spomínanie na zledostupnú domovinu.
Bolo nutné urýchlene začať niečo robiť proti nostalgii.
"Už som vám rozprávala o sovietskych záchodoch?" začala najskúsenejšia cestovateľka.
A už to začalo.
Každýv sa v škole učil, o Tretjakovskej galerii. Kutúrna ustanovizeň známavšetkým turistom, takže sa očakával "europsky" štandard. Na prízemí nadverách vedľa šatne visela tabuľka. Tuaľet so šípkou. Na druhej stranedverí bola dĺha chodba, na konci sa zalomila v pravom uhle, viditeľnášípka ukazovala ďalej.......smerom po chodbe dlhej ako priemerná ulica.Nešťastného potrebného už ani neprekvapilo, že na konci chodby bol opäťpravý uhol a šípka vytrvalo ukazovala vpred. Keď sa už potrebný dostalzjavne naspäť na úroveň šatne, kde toto pochodové cvičenie začalo, bolipresklené dvere s nápisom Tuaľet. Našinca dosť prekvapí, že beztypického rozdelenia na mužov a ženy. Za dverami bola veľká sála,rozdelená na kabínky, ktoré mali však dvierka len cca 40 cm, na spôsobdverí na saloonoch Divokého západu, takže každý mohol vidieť akointeligentne sa spolu .....ci tvária pri vykonávaní potreby. Našucestovateľku však najviac šokovali miestni vyprazdňovaniasachtivíobojeho pohlavia s nohavicami na pol žrde, či vykasanými sukňami, ktoríčíhali na uvolnenú kabínku a vrhali sa na ňu ako útokom naBerlín..........
"A je to pravda, že tam boli len turecké záchody?" chytili sme sa rýchlo témy.
Ale kdeže, začal iný skúsený.........
"Bolsom v roku 1981 v Moskve, v olympijskej dedine. Ubytovanie zhruba ako unás na internáte, záchody normálne........akurát bez dosky......tá bolapribitá na stene nad záchodom. ???????? Prečo? Nuž vysvetlila mimiestna dežurná chyžná. Stále to bolo osr..é, kto to má umývať. A prečoste to nedali celkom preč? U nas evropski standard! urazila sachyžná............"
A to sme si mysleli, že pobaltské štáty sú civilizované...........Skúsený pokrčil ramenami:
"Bolsom koncom sedemdesiatych rokov v Estonsku. Na školení v úžasnefrajerskom školiacom stredisku. Samé kachličky, sklo, kov.......až natie záchody. Boli tam normálne misy, to ano, dokonca aj s doskami,takže jeden by nechápal, prečo sme všetci nadávali ako psi.......nužtieto štandardné záchody boli zapustené do dlážky - krásnevykachličkovanej - tak, že z nich trčalo len cca 30 cm........sadnúť sanedalo, to by človek musel mať nohy niekde za krkom a po turecky použiťtiež nie, nebolo šlapiek a jeden proste netrafil!"
Sovietske záchody to istili......rehotali sme sa ako kone....ešte dlho potom sme ich používali proti nostalgii.
Napriektomu, že som to nikdy nevidela a všetky tieto historky mám lensprostredkované - diky Katka a Roman a teraz po rokoch aj energetik - túto spomienku niekedy proti nostalgii a keď mám pocit, že ničnefunguje tak ako má, používam dodnes. Veď často narazíme na "evropskistandard" aj tam, kde by sme to najmenej čakali, že.........
