Ten dvor bol známy najväčším množstvom detí v celom mestečku. Dohovárali sa spolu "nemecky", lebo inak by sa nedohovorili.
Malsedem rokov a tiež sa tam chodieval hrať. Mama bola plavá Germánka,jedna zo susied, ktoré dokážu všetkým nevítaným auslanderom dať najavo,že nie sú vítaní, otec bol zo Sudánu, mimoriadne čierny a mimoriadnemilý. Tomi - ako ho volali deti bol čiastočne po ockovi a čiastočne pomamičke.
Nebolo vo zvyku vysedávať vedľa pieskoviska, decká sa vybláznili aj bez nás a na zvonček dočiahli.
Vtedyštvorročné dvojčatá odrazu začali chodiť ako po bitke. Susedyz domu si tiež všimli, že ktosi rozdáva na piesku buchnáty, alehovorili sme si, nech si to decká vybavia medzi sebou, kým krv netečie,veď sme vedeli, čo máme za fialôčky.
Keď začali odmietaťchodiť von, dala som sa na špionáž. V piesku kraľoval nad všetkýmiškôlkármi školák Tomi. Päsťami. Žiadna z nás auslanderskýchmamičiek nevyhľadávala konflikt s jeho mamou - akosi sme sa nechcelidozvedieť, kam sa všade máme pratať....takže sme to nechávali tak...
Konflikt si nás našiel sám. "Vaše deti nadávajú môjmu synovi dosprepadených negrov" /verdammter negger v originale/ vyštartovala nanás Tomiho mama, "musí sa brániť". Mno. Odhliadnuc od toho, žematerinská reč ani jedného z našich detí slovo negger neobsahovala, "verdammter" byžiadny z nich ani nevyslovil, tak rozkošný okatý mulat Tomi sa rozhodnenebránil.
Raz som ho zase našla biť menšie dieťa - oni väčšie napiesok nechodili......"Tomi, prečo biješ deti, veď sa s tebou nebudenikto chcieť hrať, " začala som zmierlivo. "Aj tak sa so mnou niktonehrá, lebo som čierny", znela odpoveď." V tej sekunde som mu odpustilavšetky modriny detí na ihrisku.
"Tomi, ktoré dieťa ti povedalo, že si čierny a nebude sa preto s tebou hrať?"
"Žiadne, MAMA mi to stále hovorí. A že ich môžem zbiť, keď mi to vrátia, budú rasisti."
ChúďaTomáško. Otec sa od jeho mamy už odsťahoval. Nikto sa nečudoval.
Dneschodí do šiestej triedy. Ak sa drží maminej filozofie, bude naozaj vživote nešťastný.
