
Na pešej zóne predávali jahody, takže som sa cítila ako nezidealizovaná Maruška, keď som v hustom snežení vyzobávala papierovo chutiace jahody z umelohmotného kelímku.
Spoluslováci sa správali pokojne, sviatky sa míňali...
V nedeľu poobede miestni borci vymysleli vychádzku do parku k Isare. Že sa treba poobzerať po čokoládových vajíčkach a zajačikoch, čo nám Osterhase nechal medzi kríčkami. Vyrazili sme. V ten deň sa očividne čerti ženili, ale čo už nespravíme pre čokoládu, že...
Isar je zregulovaná, na malom briežku bola kde tu tráva, kde tu sneh. Predná hliadka vyrazila skrývať vajíčka. Nečakali sme dlho, dostali pokyny a vyrazili stopovať. Po asi štvrtom vajíčku...
na nás však z kríkov s bojovým pokrikom vyrazili naši slovenskí junáci s korbáčmi síce z nemeckej vŕby, ale rovnako štipľavými a my sme sa v snahe vyhnúť bitke, strepali rovno do ľadovej vody.
Hovorí sa, že Čech je krstený Vltavou, ale o krstení Slovákov v Isare som ešte nepočula...
a tých nekresťanských výrazov pri tomto druhu krstu.
Na koniec sme dostali otázku, či sme si mysleli, že nás to môže minúť...
Nuž naivita :D