Verte - neverte: Hlavohruď II

Holohlavý, vyposilovaný, kožák za tri moje mesačné platy.
Vykukol z okienka. "Nemačkajte sa tak na mňa", zavrčal.
Očami som zmerala vzdialenosť medzi mojim a jeho autom.
Zdala sa mi dostatočná, ale bez komentára som bezmyšlienkovite zacúvala a medzeru zväčšila.
Začala som rozoberať s dieťaťom nákup tenisiek a chlapa i range rover vpravo som vypustila zo zorného uhla.
Nie však okoloidúci párik. "Toto je vrchol," začal muž, "ako si to dovoľuje parkovať na mieste pre invalidov?"
"To vieš," pokračovala žena, "to sú oni, mafiáni, tí majú všetci "invaliditu" - asi na hlavu."
"Jasné," vytáčal sa muž, "takí sú aj s policajtmi jedna ruka, to nemá zmysel ani nahlásiť."
Vystúpili sme. Kým som zamykala auto, vyposilovaný holohlav nepopísateľným spôsobom otvoril zadné dvere, vyeskamotoval spoza nich invalidný vozík a šikovne doň naskočil.
Uškeril sa na mňa: "To viete, silné motorky sú svinstvo. Ale takého situácie si vyložene užívam!"

Urobil nepublikovateľné oplzlé gesto na petrifikovaný párik, natiahol si kožené rukavice a vyrazil smerom k obchoďáku.