Žena ležala na pôrodnom stole. Emócie opadli, všetko zlé bolo zabudnuté. Dieťa bolo odmerané, odvážené, vyfotografované, okúpané a oblečené. Čo s časom do presunu na izbu?
Vzala mobil, vyrobila MMSku a začala posielať. Tešila ju predstava množstva pípnutí na rôznych miestach sveta. Pri otváraní odpovedí čas ubiehal.
Nelogicky ukázala spiacemu novorodencovi displej.
"Pozri, kto ťa všetko privítal."
Mŕtva ležala na posteli. Tichá, zmierená.
Ešte jej zložila ruky, zapálila sviečku. Nevyhnutné telefonáty mala za sebou.
Čo s časom do "presunu"?
Snažila sa zaplašiť myšlienky na čierny sáčok so zipsom na nosidlách
a nostalgicky zaspomínala na časy, keď chodievali havrani s ozajstnou rakvou.
Nervózne fajčila.
Zrazu sa jej v zornom poli zjavil babkin staromódny mobil.
Napísala SMSku a dala ju na "all". Za chvíľu začali prichádzať odpovede.
Nelogicky sa usmiala na mŕtvu.
"Vidíš, život je len čas ... medzi dvoma SMSkami."
