Hľadanie príslušného dvdčka s mačkou, ktorá má miesto chvosta zástrčku, ukončili dvojčatá, keď vyhlásili, že to je "ich pamiatka na časy, keď boli mladí" a odkladajú to pre svoje deti. Upozornila som ich, že tu ešte jedno dieťa máme, ktoré tieto pesničky nepozná, takže dvdčko vydali dobrovolne, dokonca s istým pocitom hanby, že tento výchovný stupeň sme prešvihli.
Potom sme vyspevovali o nervy susedom o džúsovej krave, kraboch z krabice a starom kečupe, čo miluje smotánku, tvoriac klasický happyend čohokoľvek, ale na ďalší deň ma neodbytne napádala myšlienka "keď sme boli VŠETCI ešte mladí"...
Šestnásťročný sentiment vyzerá smiešne, ale nebola som vtedy nejak mladšia ja?
Keď som bola škôlkárka, kamarátila som sa s jednou tetou. V mojich očiach bola stará, ale vedela perfektné pesničky, rozprávala nádherné strašidelné i smiešne historky, varila dokonalý lekvár a piekla dokonalé koláče, poznala nespočetne kartových hier a prírodných zákutí a na strom liezla rýchlejšie ako ja. Keď sa ma šesťročnej ktosi opýtal, koľko rokov má moja kamarátka, povedala som, že "asi dvanásť", lebo sa mi zdala "o celý život" odomňa staršia, ale rozhodne mladšia ako moji nudní rodičia, čo chodili len do roboty a z roboty a rozprávali o politike a zlých časoch, čo bola zjavná známka dospelosti.
Dnes viem, že moja kamoška bola už v dôchodku...
a žiadne "hokuspokus piluly" proti dospelosti nebrala - bola proste mladá. Nie infantilne detinská, ale schopná sa smiať, hrať a tešiť - ako ja vtedy, keď som mala šesť rokov.
Šesť, šestnásť, dvadsaťšesť...to som sa ešte stále tešila, dúfala a smiala...
A ups. Už to nerobím. Chodím z práce a do práce, hovorím o politike a zlých časoch a robia sa mi vrásky na čele a nie okolo očí.
Oslovila ma v zoologickej. Vek okolo 70, zachovalá, komunikatívna. V červenej veste s nápisom ZOO aktiv predávala odznačiky na podporu stavby nového pavilónu pre ľadové medvede. Keďže som pochopila prirýchlo dôvod, prečo si kúpiť odznačik a očividne mi chcela darovať všetok čas určený na presviedčanie, dala k lepšiemu, čo má v pláne tento rok tá chudobná dôchodkyňa.
Dobrovolníčiť v zoologickej, študovať v kurze kunsthistórie, vyšlapať všetky kopence v okolí mesta, starať sa o záhon pred domom a o susedovie prcka, ktorému nejde matematika.
Takže? Keď som dopriala svojim starším deťom "mladú" mamu, tak nech ju má aj to mladšie. Nech doprajem aj mladú babku svojim vnúčatám a nech mám vrásky smiechu okolo očí ako tá babka v zoo a nie skrčené čelo a stuhnuté čeluste.
Nech ešte (budem) mladá.
Pridajte sa. Veď aj ten Kolumbus, čo zmeškal autobus a vyliezol po rebríku, objavil Ameriku...
