Keď som bola mladá, strašne som závidela mojej staršej kolegyni stredný vek.
Videla som jej skúsenosti, možnosti a chcela som to tiež.
Áno, bezbolestnou výmenou za svoju mladosť.
Rodina, autorita, istota.
Keď som to hovorila rovesníčkam, strááášne sa bavili.
Chceš obetovať mladosť a voľnosť?
Keď som to hovorila mame, smiala sa.
Stredný vek je super, ale možno u mňa je to spomienkový optimizmus....
A je to tu.
Stredný vek so všetkým čo k tomu patrí.
Dvaja odutí puberťáci, rozbláznené škôlkárča, stále "ten istý" chlap, byt bez sťahovania,
auto namiesto vlaku, zodpovednosť v práci, povinnosť voči rodičom, z predstáv známe miesta.
Návraty miesto odchodov, rady miesto otázok.
Strašne mi to vyhovuje - ako rada by som to povedala tej kolegyni....ale tá tu už nie je.
Aj to k tomu patrí.
Kde to má celé brzdu????
Tak rada by som si tieto dni vychutnala - ale oni letia strašne rýchlo.
Z pondelka je štvrtok, z jari jeseň, číslica na konci razítka sa mení odporne rýchlo.
Brzdiii, stredný vek, chcem si ťa ešte užívať.
Nabieham krízový režim. Je tu kríza stredného veku.
