Dávam ti najzlatší deň roka. Buď dnes pri mne, Dušička.
Staromódne slovo, ktoré pasuje na náhrobný kameň.
Našťastie si mŕtvi nepotrpia byť trendy.
Keď som bola malá, chodili sme zapaľovať sviečky na cintorín.
Za každú známu dušičku jednu...
Stáli sme pri kríži a ukazovali si, ktorá je koho. Ktorá je tvoja?
Zlaté slnko, zlaté kvety a zlaté plamienky. Jeden vedľa druhého.
Nie strach, nie smútok.
Zlaté spojenie s druhou stranou.
Vezmi ma so sebou do krajiny jesene, kde listy zlatnú a padajú.
Je krásne ťa vidieť smiať sa.
Kráčaš po zlatých listoch so slnkom vo vlasoch.
Nič tajné ani tajomné.
Odkiaľ teda prišli moje slzy?
Z čistého sebectva mať ťa pri sebe?
Viem, že nemám povolenie kráčať vedľa teba.
Ktorá bude moja?
Objatie.
A vrátim ti tvoj úsmev.
Zatiaľ zbohom Dušička...Namárië
a zas sa niekedy ku mne vráť.
V zlatý Dušičkový čas.
