Na Kubu sme sa vybrali v septembri 2010.
Prvýkrát letieť lietadlom a hneď 9 hodín, bolo síce trochu náročné, ale tá krajina potom ozaj stála za to. :) Na letisku nás hneď po preukázaní cestovných víz vyzdvihol usmiaty Kubánec, ktorý nás odprevadil do autobusu, ktorý mal namierené priamo k hotelu. Hotel sa nachádzal v časti Varadero.
Prejazd krajinou z letiska k hotelu v nás vzbudil veľa rôznych pocitov. Všade naokolo je vidieť chudobu, rozpadávajúce sa domy a obyvateľov, ktorí čakajú na pár “drobákov“ od turistov.
Avšak ihneď po tom, ako sa človek ocitne vo Varadere, všetko sa v okamihu zmení. Všade krásne hotely, upravené záhrady, stromy, bazény.. V hoteloch aj v plážových baroch pracujú vždy usmiaty ľudia..:) Trochu ma prekvapilo, že deň je tam kratší ako sme zvyknutý u nás, teda aspoň počas leta. Už okolo 8 večer začalo zapadať Slnko a človek sa ani nenazdal a o 9 už bola tma.
Aj keď nám veľa ľudí hovorilo, že sme sa tam vybrali cez dažďové obdobie, pršalo len 2x. Raz to bolo pár minút okolo 6 ráno a druhýkrát okolo 22 hodiny a dážď trval približne 10 minút..po ňom prišlo neskutočné dusno, ale na druhú stranu aspoň nepršalo..Inak bolo celých 8 dní horúco s jasnomodrou oblohou.
Nemám presnú predstavu, koľko stupňov tam bolo cez deň, ale ráno o 8 keď sme opúšťali hotel bolo 32°C.
Keďže sme na tento dokonalý kút sveta mali len 8 dní, budík bol každý deň nastavený pred 8.. Nechcela som premeškať ani sekundu v tej úžasnej krajine tým, že by som dlho spala..
More na Kube je prekrásne tyrkysové a piesok je jemný ako múka...takto nejako si predstavujem raj..:)
Niekedy bol problém rozhodnúť sa, či ležať pri skvelom bazéne alebo sa vybrať na pláž, preto často zvíťazil kompromis..doobeda pri bazéne a poobede more.
Delegát nám ponúkal všelijaké výlety a aby sme netrávili všetok čas len vo Varadere, rozhodli sme sa niečo podniknúť. Najviac nás zaujal celodenný výlet do Havany a iný deň výlet na ostrov Cayo Blanco spojený s plávaním s delfínmi.
Celá cesta do Havany názorne ukazovala priepastné rozdiely medzi nádherne vybudovaným Varaderom, kde mali domáci vstup zakázaný a medzi životom domácich obyvateľov.
Všade naokolo bolo vidieť biedu a človek ešte ani nevystúpil z autobusu, už pri ňom stáli ľudia s načiahnutým plastovým hrnčekom, čakajúci na drobné.
Musím ale podotknúť, že sa v celej Havane rekonštruovali budovy a na veľa miestach boli lešenia a budovy, ktoré práve opravili.
Havana má svoje neuveriteľné čaro. Typické budovy a autá, ktorým sme hovorili “Amerika“.
Navštívili sme aj továreň na cigary, ale tam bol úplný zákaz fotenia. Je úžasné pozorovať, ako tam ľudia ovešaný zlatom a s cigarou v ústach všetko ručne spracúvajú. Okrem iného sme sa dozvedeli, že pracovať v takejto továrni je veľmi výhodné a dokonca môžu zamestnanci vyfajčiť toľko cigár, koľko za deň zvládnu..:)
Po Havane nás ešte čakal druhý výlet.
Byť vo vode a môcť sa dotknú delfína bolo jedným s mojich snov a vždy to bude jeden z najúžasnejších zážitkov, ktoré som mohla zažiť. Ten náš sa volal Pancholo a stále sa “smial“.
Pán, ktorý to tam mal na starosti ho mal vycvičeného tak, že keď bol pri ňom chlap, povedal mu: „Pancholo, kiss the boy“ a delfín k nemu prišiel a svojim nosom sa otrel o líce akoby dal pusu. Ale keď prišla na rad nejaká žena, povedal mu: „Pancholo, kiss the girl“ a náš milý Pancholo ako správny “chlap“ vyplazil jazyk pripravený vás pobozkať , ako sa na chlapa patrí..
Keď som si predtým myslela, že naša pláž je raj, tak potom neviem nájsť vhodné slová na pláž a more, ktoré nás čakalo na Cayo Blanco. Ak sa niekto vyberie na Kubu, toto miesto určite nesmie vynechať.
Okolitá krajina na ostrove bola dokonalá . Na ostrove okrem jednej drevenej reštaurácie a jedného baru vytvoreného z lode nesmeli nič budovať, čo určite tento ostrov ochránilo a dovolilo mu zanechať si svoju pôvodnú štruktúru. Akurát, že more tam bolo horúce ako čaj.. :)
Vrátiť sa z tohto dokonalého miesta do upršaného domova nebolo veľmi príjemné.. :)
Ale tie zážitky a spomienky, ktoré sme si odtiaľ priniesli, nám zostanú navždy..
