Horšie sme na tom s mentalitou a netýka sa to len našich fanúšikov.
Hostiť takú udalosť, akou sú majstrovstvá sveta, to je prestíž. Sú to obrovské náklady, ale dá sa na tom aj zarobiť. A zarábajú nielen organizátori, ale aj podnikatelia, ktorí si vedia zrátať 2+2. Napríklad nemenovaná prevádzka na Trnavskom mýte, ktorá sa mimo „špičky“ môže pochváliť celkom širokou ponukou pív za prijateľnú cenu, si na majstrovstvá dala námahu a vytlačila nové menu. S cenou pív o niekoľko desiatok percent vyššou. Podobne to prebiehalo vo viacerých podnikoch, ktoré sa nachádzali v širšom rádiuse od zimáku. V Košiciach to isté. Všetky podniky na hlavnej ulici mali nové cenníky. Prečo asi? Takto jednoducho funguje kapitalizmus. A takto funguje dvojaký meter na kapitalizmus, ktorý je pre nás taký typický:
Bratislavčanom sa páči to, že hokejová udalosť roka priniesla kapitál aj menšiu mieru diverzie. Podporí to imidž maličkej metropoly a trochu vybledne ten zaužívaný obraz predmestia Viedne. Tým istým Bratislavčanom sa už ale menej páči, že fanúšikovia sa bavia vo fanzónach. Že je veľkoplošná obrazovka nahlas. Že po 22:00 nepočuť na ulici len lomoz električiek a autobusov a vôbec, že ich komfort sa niekto odvážil narušiť. Stoja v okne s hlukomermi a nadávajú, vypisujú, postujú. Vraj sa ich nikto nepýtal, či pri ich bytovke môže byť fanzóna. Kde by asi tak mala byť? V Pezinku?
Bratislavčanom sa páči aj to, že sa niekto pokúša vyriešiť parkovanie v meste. Ale len do momentu, kým sa nedozvedia, že za to budú musieť zaplatiť. Vraj je to veľa, vraj treba najskôr lepšiu MHD, potom záchytné parkoviská a čo ja viem čo ešte. Nakoniec to dopadne tak, že parkovacia politika nebude a všetci budú môcť spoločne nadávať, aké to je zlé.
Slováci by chceli mať aj dánske zdravotníctvo. Keď ale príde na dane a odvody, z ktorých to zdravotníctvo financujeme, nariekame. A mohol by som pokračovať donekonečna. Našu náturu najplastickejšie zadefinoval v roku 2011 jeden z politikov, ktorý vlastnej premiérke zoťal hlavu. Lebo, podľa neho, je najlepšie si povyberať hrozienka z koláča a korpus nechať na tých ostatných.
Funkčné metropoly, štáty a kapitalizmus toho majú dosť spoločného. Ak ľudia chápu ich mechaniku, prekvitajú. Ak ju nechápu, tak na ne nadávajú.
